Accueil | Proposer un article | Thèmes | Auteurs

Rechercher



Galerie Photos

Statistiques

Dernière mise à jour
vendredi 12 janvier 2024
11h22

Statistiques éditoriales
2502 Articles
118 Brèves
27 Site Web
164 Auteurs

Statistiques des visites
406 aujourd'hui
1164 hier
9824247 depuis le début

image Aide & infos

Calendrier

Mots-clés

ADN Awa !, 14 février 1952, 14 décembre 2010, 16 décembre 2008, 26 octobre 2010, Accord Bino, Affaire Jephté Depreux, Apartheid, BEO, Campêche, Charles Henri Salin, Chlordécone, Clan Koury, Cliniques KADJI, Collectif 5 Février, Conflit Danone, Dialogue social, Droit du travail, Esclavage, Etats-Généraux, Guerlain, Haïti, Justice coloniale, Kanaky, LKP, Mai 1967, Martinique, Mayotte, Mercury Day, Michel Madassamy, Mwa Mé, Octobre 1801, Pétition anti LKP, Plantation HAYOT, Prix des carburants, Procureur PRETRE, Prud’hommes, Racisme, Représentativité UGTG, SARA, Sarah Aristide, Solidarités, Tourisme, VIH/SIDA, Xénophobie, Pauvreté, Affaire "Patrice (...), Affaire Marc SAINT-HIL, Agriculture, Algérie, Assignation en justice, Capesterre-Belle-e (...), CESER, CGOSH, CHU Lapwent, Collectif de Défense, Collectif des organisa, Construction du nouvea, Contre le Pass sanitai, Défilés, Dlo Gwadloup / Eau de, EFS Gwadloup, Elections 2020, Elections CESR, Elections Chambre (...), Elie DOMOTA, Epidémie Chikungunya, Epidémie CORONAVIRUS, Epidémie CORONVIRUS, Etats-Unis, fidel castro, Fillon / Domota, Grève C.A.S.E kapestè, Grève canal satellite, Grève Carrefour Milénis, Grève carrière de (...), Grève CGSS 2016, Grève CIST, Grève collectivités, Grève Collectvité (...), Grève de la faim Denis, Grève Hôpital Beauperthu, Grève Mairie Baie-Mahau, Grève Mairie Basse-Terr, Grève Pôle emploi (...), Grève Sablière de (...), Grève SIG février (...), Grèves, Grèves collectivités, Gwiyann, Inde, Jacques CHIRAC, Journal Rebelle, Journal Rebelle, Kanaky, Kolèktif Bastè kon (...), L’après cyclone IRMA et, Licenciement(s), Lopital Kapèstè, Louisa HANOUNE, Luc REINETTE, Marie-Galante, Meetings, Mexique, Mouvement social (...), Obligation vaccinale, Palestine, Père Chérubin CELESTE, Procès Elie DOMOTA (...), procès Jocelyn LEBORGNE, Propagande élections, Rapatriement de la, Régionales 2015, Respect des droits, Roland THESAUROS, Saint-Martin, Secteur B.T.P, Secteur Banque-Assuran, Secteur Banques Assura, Secteur Emploi-Formati, Secteur Immobilier, Secteur Nettoyage-Blan, Secteur Sécurité, Secteur Social et (...), Secteur Transport, TCSV/décès camarade (...), Total pwofitan, UEC-UGTG, ULTEA-UGTG, UNASS-UGTG, UTAS-UGTG, UTC-UGTG, UTE-UGTG, UTED-UGTG, UTHTR-UGTG, UTPP-UGTG, UTS-UGTG, UTT-UGTG, Venezuela, Virus ZIKA,

I ni on ti pwovèb ka di’w...

Afficher une version imprimable de cet article Enregistrer au format PDF envoyer l article par mail


Aucune réaction pour le moment !
 

Page de proverbes, expressions, formules, et autres idiomatismes. Le choix de ne pas proposer, pour le moment de définition (à fortiori de traduction) est lié au souci de permettre des bokantaj alantou annou, an fanmi an nou, épi lé pli gwan, gwan fanmi annou...
Les contributions sont bien entendu bienvenues... à une seule condition (restriction impérative) : a pa la penn ay sousé liv ni diksyonè ki ja ka ekzisté... : senplèman fè mémwa annou maché, palé épi moun ki alantou annou & ansanm ansanm, pitia piti, nou ké pé résisité ou wouvizité palé annou, on éléman fondamantal a mès & labitid annou...

...

  1. A pa lè ou fen pou mété manjé an (si) difé
  2. A pa lenbé la ki rèd, sé anivèwsè ay ki rèd
  3. Apa toudi kaka kon chyen, sé tranblé la ki ka konté
  4. A pa toudi méné sèpan légliz sé fèy sizé si ké ay ki pli rèd
  5. A pa tout poul ki kloklodé an savann ki ponn
  6. Adan on kalbas sé dé kwi ki ni
  7. Alé aw sé taw, ritounèl la sé tan mwen
  8. An ka poté’w, ou ka twéné mwen
  9. An ka rousi
  10. An ké fèy monté mach a twibinal
  11. An ké fè’w vann van pou achté lè...
  12. An maché, an mandé pyé ka an manjé an pa bay
  13. An paka bwè lèt an cho
  14. An paka manjé manjé obliyé
  15. An paka pasé an kat chimen
  16. An (i - nou - yo) rété konkonm san grenn
  17. An simétan pèd on founo pen pou on pen
  18. An Sòti an labou an tonbé an kaka
  19. An sòti an sann, tonbé an difé
  20. An tonbé si’y kon mas si fèblan
  21. An touvé lavi san chapo, a pa mwen ki ké bay chapo
  22. An vwè van vanté, koko vèt tonbé, koko sèk rété
  23. Apwé lanmò sé ti bèt
  24. Apwé ri sé pléré
  25. Asiré pa pétèt
  26. Avan pyan mouch té ka viv
  27. Ay mandé chyen tété
  28. Ay soukwé sak aw la ou vann chabon aw (la)
  29. Ayen fòsé pa bon
  30. Ayen pa rèd sé zyé ki lach
  31. Bal fini vyolon an sak
  32. Bay koko pou savon
  33. Bèf douvan bwè dlo klè
  34. Bénéfis pa ka koupé pòch
  35. Bényé èvè’y mé pa plonjé èvè’y
  36. Bòd lanmè pa lwen
  37. Bon bèlmè, mové bopè ; bon bopè, mové bèlmè
  38. Bon bouko mové mori
  39. Bon maché ka kouté chè
  40. Bonda ay maré avè on twèl nwè
  41. Bondyé bon, dyab pa mèt
  42. Bondyé pini paka rété lwen
  43. Bouch an mwen sé bouch a kabwit
  44. Bwè dlo aw pa néyé kè aw
  45. Bwè dlo, pann koko é swiyé bouch
  46. Chak bèt a fé ka kléré pou nanm ay
  47. Chak bougo walé kal ay
  48. Chak chyen ka niché kal ay an jan (fason) ay
  49. Chak fwa on labé mò
  50. Chak kochon tini sanmdi ay
  51. Chat chodé pè dlo fwèt
  52. Chat pa la, rat ka bay bal
  53. Chokola a fanmi pa tini kras
  54. Chyen i ka japé pa ka mòdé
  55. Chyen i ka manjé chyen, sé mové chyen
  56. Chyen pa’a fè chat
  57. Chyen maré sé pou bat’
  58. Dan ka ri malè (mizè)
  59. Débouya pa péché
  60. Dé mal krab pa ka rété an menm tou la
  61. Dé men an mwen sé tan mwen
  62. Dèmen sé on kouyon
  63. Dévwè mwen
  64. Di sa é vwè sa sé menm
  65. Do a ravèt vewni, mé a pa pou sa sé bon vyann
  66. Do an mwen sé fey a madè (pawol aw ka enni glisé si’y)
  67. Do ka mò pou zépòl, zépòl pa sav
  68. Domino ka rimé an pangal mé i pa ka jwé (pozé) an pangal
  69. Dyab ka mayé fi ay dèyè légliz
  70. Egal pyèt égal mòdan
  71. Enmé tchwé, pè mò
  72. Fanm pa ka maré an kiraj
  73. Fanm sé chatenn, nonm sé fouyapen...
  74. Fè san sòti an woch
  75. Fi a dyab ka mayé dèyè pòt a légliz
  76. Fo bat’ fè la pannan i cho
  77. Fo pa blanmé on kontwayété
  78. Fo pa éséyé fouwé on zégwy an fès a foumi wouj
  79. Fo pa konfonn koko & zabwiko
  80. Fo pa kriyé chyen bopè pou zo
  81. Fo pa mélanjé koko é zabriko
  82. Fo pa pwan dlo mousach pou lèt (Dlo mousach pa lèt)
  83. Fo pa yo fè nou chayé dlo an pannyé, wòch an boutey, pété si létajè
  84. Fo’w lévé pyé aw
  85. Fo’w manké néyé pou’w apwann najé
  86. Fo’w ranjé tèt a kabann aw
  87. Fon aw ka kléré kon lewni a moun fou [ou osi : ...kon lewni a krapo]
  88. Fot Manman tété Papa, fot Papa tété chien
  89. Fwékanté chyen ou ka twapé pis’
  90. Gwan moun pa ka rété a ka gwan moun
  91. Gwan parad ti koud baton
  92. Gwo jako paka apwann palé
  93. Hay chyen mé di dan ay blan
  94. I an fit’ é fant’
  95. I blagè kon sizo a kwafè
  96. I enkyèt kon krikèt si bayè nèf
  97. I fè dèyè kaz
  98. I fwèt kon né a chyen
  99. I gra kon lòk
  100. I gra (épé) kon ziyanm a papa moustik
  101. I ka ba lari chenn
  102. I ka fann kann
  103. I ka fè dèyè kon (zé)kribich ki vwè pannyé
  104. I ka gadé mwen kon bèf a zyé pété
  105. I ka maché kon wasou an basen
  106. I ka maché konbèf a zyé bògn
  107. I ka pwan douvan avan douvan pwan’y
  108. I ka sanblé boukan pou on dòt brilé
  109. I ka sèvi potwé
  110. I ka swé kon bouwo a konfès
  111. I ka swé kon koko a sèl
  112. I kon chyen an kannòt (piwòg)
  113. I kon foumi mannyok : toujou chayé, janmé pòté
  114. I kon koq ki vwè janbèt
  115. I kon la mayé ki pa jennfi
  116. I kon pòt a on sèl batan : lè’y ouvè i ouvè, lè’y fèmé i fèmé
  117. I kon sèl : I an tout sos
  118. I mélé kon sann é farinn
  119. I pa fè ni kim ni bouyon
  120. I piti mé kaka ay gwo
  121. I pli fann ki félé
  122. I rann sèl a batenm ay
  123. I sé on zéwo douvan on chif’
  124. I tonbé adan sa kon kochon an korosol mi
  125. I vwè malfini avan poul
  126. Imité ka détenn
  127. Jaden lwen gonbo gaté
  128. Jan ou fè kabann’ aw, jan ou ka dòmi
  129. Jennfi la an sitiyasyon
  130. Jistis a bondyé sé kabwèt a bèf
  131. Jou malè pani kenbwa
  132. Jou nou ké mété a jounou péké vwè jou
  133. Kabwit aw ka fè bèf
  134. Kabwit aw ka manjé tòl
  135. Kabwit lib pa konèt malè a kabwit maré
  136. Kaka ay’ ka fè chodo, é i pa menm ni gato pou manjé èvè’y
  137. Kaka o bòd lari pa ka santi ; sé si ou tchoké’y i ka santi
  138. Kalòt pakay san koupyé
  139. Kalkil fèt avan konté
  140. Kannari ka di chodyè bonda ay nwè
  141. Kannari plen, kouvèti ka twapé
  142. Kòd a yanm ka maré yanm
  143. Kòk atè sé pou bat’
  144. Kòdonyé toujou mal chosé
  145. kon bèf ka bokanté savann
  146. Konba dèyè pòkò mannyé
  147. Kostim’ a kabwit pa pa ka rantré si bèf
  148. Koulèv an tòch pa’a gwa
  149. La bayè ba sé la bèf ka janbé
  150. La dévenn sé on fanm fòl
  151. La pli bel an ba la bay
  152. La poul la ka graté sé la i ka manjé
  153. Lagè avèti pa tchwé vyé blan
  154. Lajan ka koupé fè
  155. Lajan pa ka fè boul an pòch an nou
  156. Lajòl pa fèt ni pou chyen ni pou chat
  157. Lang aw ka bat kon rara a simen’ sent
  158. Lapen di : "byen bwè byen manjé é kouché tou long"
  159. Lavi sé on konba
  160. Lay alé i alé
  161. Lay pann i (i ké) sèk
  162. Lè bèf vlé pa rantré an bwa, i ka di konn ay two long
  163. Lè kok ké ni dan
  164. Lè ou pa ka manti, si ou pa vwè labé la la fo ou vwè chyen a labé la
  165. Lè yenn di koupé, lòt ka di haché
  166. Lestomak anmwen pa fwijidè a malfétè
  167. LUREL (V.), sé yenki timtim bwasèk é on pil lafimé
  168. Maché bankal, maché kochi, men maché kan menm
  169. Maladi gaté vayan
  170. Maladi pa ka achté
  171. Malè pa tini sézon
  172. Maléré pa ni gwo kè
  173. Manti ba doktè, maladi paka géri
  174. Menm bèt menm pwel
  175. Mèt tèt aw égal é machwa aw
  176. Mété ponyèt aw égal é lespwi aw
  177. Mò ay sèten, sé lagoni ay ki long
  178. Mò pa ni pouvwa
  179. Moun pa ka konté zé an fès a poul
  180. Mové sizo gaté bon twèl
  181. Ni défen moun, men pa tini défen travay
  182. Ni kouri, men ni las
  183. On béni rété
  184. On koté chyen ka japé pa ké
  185. On lélé pou gaga vwè
  186. On lespwa a mal papay
  187. On moun dwèt manjé manman poul blan aw
  188. Osito diri, kolonbo !
  189. Ou byen ou ka di dyab pwan’w
  190. Ou fwèch kon zépina ki pousé an kaka
  191. Ou ka chayé dlo an pannyé, wòch an boutey
  192. Ou ka mandé malad si i vlé bouyon ?!
  193. Ou ka monté é désann kon lawa a gwan tété
  194. Ou ka monté é désann kon makak maré
  195. Ou ka monté é désann kon pwa sèk ka bouyi an kannari
  196. Ou ka monté si woch pou malpalé tè
  197. Ou pwan lanmè pou gwan chimen
  198. Ou ka rantré an lagè san baton
  199. Ou ka véyé lanm
  200. Ou kouyon kon nwa koklèch pann’ an kou a on chyen
  201. Ou lach’ kon pété douvan jou
  202. Ou ra kon nèg a zyé blé
  203. Ou kon (sé on) tanbou a dé bonda
  204. Ou vlé bat’ é dansé an menm tan
  205. Pa gadé pat’ a boukèt pou bay pòté chaj
  206. Pa konèt mové, rasinn ay sé on pwazon
  207. Pa lésé soley (jou) pisé si’w
  208. Padon pa ka géri bòs
  209. Pawol an bouch pa chaj
  210. Pi (pli) ta pi (pli) twis
  211. Pis pa ka rété asi chyen mò
  212. Pisimé (vométan, simétan) on touloulou an savann’ ki on biftèk o kacho
  213. Pli ou chiré, pli chyen chiré-w
  214. Pli ou véyé, mwens ou vwè
  215. Pon disou pa pèd
  216. Pou pa rantré lopital, mouton rété 30 ans boukèt
  217. Pwemyé kou pa kou
  218. Pwemyé kouché gannyé kabann
  219. Rann sèvis ka bay mal do
  220. Pwemyé so pa so
  221. Ravèt pa tini rézon douvan poul
  222. Ri diri pléré lanti
  223. Sa ki an bèk pa an fal
  224. Sa ki atè sé pou chyen é chat
  225. Sa ki bon pou zwa bon pou kanna
  226. Sa ki fèt bel
  227. Sa ki la pouw, rivyé (dlo) pa ka chayé(’y)
  228. Sa ki ni mousach o soley, véyé lapli
  229. Sa ki pa tini bon pyé pwan douvan
  230. Sa ki pa tini chival pwan milé, sa ki pa tini milé pwan boukèt, sa ki pa ni boukèt pwan kabwa
  231. Sa ki pwi pwan
  232. Sa zyé pa vwè, ké pa fè mal
  233. Sak plen pa ka pliyé
  234. Sak vid pa ka tyenn doubout
  235. San douvan san dèyè
  236. San kim’ ni bouyon
  237. Saw pa konèt pli gwan ki’w
  238. Sé bonté a kabrit ki fè kikinn ay dèwo
  239. Sé dapwé tété yo ka tayé kòsaj
  240. Sé dèyè bwa ki ni bwa
  241. Sé grenn di ri ka fè sak diri
  242. Sé kòk doubout ka gannyé konba
  243. Sé kouto sèl ki konnèt (savé, sav) sa ki an kè a jiwomon
  244. Sé lang a chyen ka géri mòdé a chyen
  245. Sé lè ou mannyé lans (manch) a pwèl a fwi la ou ka vwè si i cho
  246. Sé on mal pou on byen
  247. Sé on men ka lavé lòt
  248. Sé pwèl a chyen ka géri mòdé a chyen
  249. Sé toujou lè ou mal abiyé ou ka kontré mawenn aw
  250. Sé zanmi ki fè krab pa tini tèt
  251. Séryé kon kouto douvan pen rasi
  252. Si apa kwibich, sé kakadò
  253. Si pawol aw té bon ou pa té ké gaspiyé’y
  254. Si zandoli té bon vyann i paté ké ka drivé si bayè
  255. Simétan hannyon ki touni
  256. Si i té on wòch an pa té ké kaka si’y
  257. Sisèptib kon pòt a pisa
  258. Tan a mitan fini
  259. Tan long, sé la vi ki kout
  260. Tanbou o lwen (ti)ni bon son
  261. Tèt ay rèd kon dendé
  262. Ti moun pa ti chodyè
  263. Ti poul ay swiv ti kanna, i mò néyé
  264. Tini on tan pou chasè, on tan pou jibyé
  265. Tou a tou milé an bwanka
  266. Tou sa ki fèt an lanmè sé réken
  267. Toudi pa kwit
  268. Tout chaplé san kwa sé pou mwen, alò ?!
  269. Tout jé sé jé, fouwé bwa an fès a makak a pa jé
  270. Tout krab la mò an bari la
  271. Tout manjé bon a manjé tout pawol pa bon a di
  272. Tout rivyè ka désann an lanmè
  273. Twavésé on moun kon lanmè si kay
  274. Twop palé pa bon
  275. Vant plen kowosòl si
  276. Vérité ka ofansé
  277. Vi a on nonm pa on po a zonyon
  278. Vòlè volé vòlè, dyab ka ri
  279. Vwè mizè pa mò
  280. Vyé kannari ka fè bon soup
  281. Wòch la tonbé an jaden an mwen
  282. Yo an tirayè kon pwèl a zòtèy
  283. Yo ni on ti kochon a mwatyé
  284. Yo pa ka pwan (trapé) mouch é (èvè, épi) vinèg
  285. Yo pa ka voyé woch an pyé bwa ki pa ka pòté
  286. Yonn vo pa lòt
  287. Zandoli sav an ki pyé bwa i ka monté
  288. Zandoli tayé, mabouya koud
  289. Zòrèy pa ni kouvèti

...

Publié par Ibuka, Jozèf le dimanche 7 septembre 2008
Mis à jour le jeudi 13 octobre 2011

 > A lire également

A lire aussi dans la même rubrique :

  • Rien d'autre !

D'autres articles du même auteur :

 > Forum article

Aucune réaction pour le moment !

Nous écrire | Plan du site | Espace privé | Propulsé par SPIP | Flux RSS Flux RSS | Mentions légales

Valid xhtml 1.0 Téléchargez Firefox !